Žil fantóm Opery skutočne v parížskych katakombách? (1)
Žil fantóm Opery skutočne v parížskych katakombách?
"Je neskutočne vychudnutý a čierny kabát mu veje okolo kostry. Oči má hlboké, vidno len dve čierne diery ako na lebkách mŕtvol. Kožu má na kostre napätú ako kožu na bubne. K tomu ešte nie bielu, ale odporne žltú. Nos má taký maličký, že ho z profilu ani nevidno... Tri alebo štyri dlhé hnedé kučery na čele a za ušami, to je celý jeho účes."
Rozprávanie vrchného kulisáka parižskej Opery Garnier Jozefa Buqueta počúva skupinka baletiek so zatajeným dychom. Už niečo počuli o záhadnej postave , ktorá sa prechádza chodbami budovy, ale že by sa s ňou niekto stretol tvárou v tvár, to počujú po prvý raz. Fantóm opery, román francúzskeho novinára, detektíva a spisovateľa v jednej osobe Gastona Lerouxa (1868-1927), dostáva svojich čitateľov na kolená. Celý príbeh sa tvári ako dobre vymyslená historka, až na to, že v úvode sám autor tvrdí, že tajomný fantóm, ktorý žije v podzemí prížskej opery, je skutočný. Už skoro sto rokov, odkedy je román na svete, sa mnohí snažia tejto záhade prísť na koreň. Problémom je, že Leroux si príbeh na mnohých miestach prikrášľuje a dramatizuje, a tak je vyšetrovanie reálneho základu niekedy veľmi obtiažne. Vedenie parížskej opery priznáva existenciu osoby, ktorá vo svojej dobe žije v podzemí budovy, ale bližšie informácie tají. Skúste rozlúštiť túto literárnu záhadu a vydajte sa spolu s EPOCHOU po stopách znetvoreného Erika, fantóma parížskej opery.
Nájde svedkov
"Fantóm opery existoval. Vôbec to nebola, ako sa dlho verilo, len inšpirácia umelcov, povera riaditeľov
Slávnostné otvorenie Opery Garnier bolo v roku 1875. Zúčastniť sa na ňom mal aj Erik.
Živá mŕtvola
V druhej polovici 19. sotorčia sa vraj v malej dedinke neďaleko mesta Rouen v oblasti Normandie (severozápad Francúzska) narodí Erik. Matka príroda sa na ňom dosť zahrá - tvár má znetvorenú a každý, kto ho uvidí, berie nohy na plecia. Takú hrôzu už dlho nikto nevidel. Otec rodiny odíde, akonáhle sa Erik narodí, a matka je na ohyzdného syna sama. Žiaden med to pre ňu nie je, a tak keď osemročný Erik raz nepríde domov, príliš veľké starosti si nerobí. Osamelého Erika sa ujme miestny cirkus, ktorý ho vystavuje vo svojou obludáriu. "Pozor, pozor! Cirkus je tu a vezie vám nejškaredšie dieťa na svete - znetvoreného Erika!" rozhlasujú cirkusoví vyvolávači vo fransúzskych dedinách. Okrem výzoru lákajú na Erikovu extrémnu vychudnutosť a ukazujú ho ako "živú mŕtvolu". S cirkusom údajne Erik precestuje celú Európu. Ale nie je to len výstavný exemplár. Postupom času sa učí všemožným kúskom. "Svoj divný výcvik artistu a kúzelníka zavŕšil priamo ri prameni artistického umenia a mágie, u cigánov." píše Leroux.